Bratislava - zaexkrementovaná krásavica na Dunaji

Autor: Zuzana Roy | 19.1.2011 o 1:01 | (upravené 5.3.2011 o 18:20) Karma článku: 7,77 | Prečítané:  1386x

Roztopil sa sneh a ako každý rok aj tento, odkryli sa mnohé, na uliciach ľadom ležiace, poklady. Okrem už tradičných smetí sú to najmä psie, ale aj ľudské exkrementy. Povedala by som, že toto ročné obdobie, keď sa začína topiť sneh, je z hľadiska exkrementov, vyslovene krízové. Všade naokolo rozmočené blato zmiešané s hnedými kôpkami od tých najmenších až po XXL - trpezlivo a zákerne vyčkávajúce na príležitosť ako sa drzo natlačiť do zárezov a drážok našich podrážok.

Fúj! - rozčuľujú sa mamičky s odporom vyšparujúce hnedý sajrajt z topánok ratolestí.

Fúj! - krútia nosom ostatní spravodliví občania: Ohrozujú nás alergie, choroby! Na trávnikoch sa nedá prechádzať ani hrať!

Fúj! - rozčuľujem sa a nadávam ja, keď v kúpeľni, s obetovanou zubnou kefkou čistím zárezy na synovej topánke a v duchu sa modlím, aby to, preboha, bolo len psie a nie ľudské, ehm, exkrement.

A navlas ronvako a rovnako intenzívne sa modlím, keď pravidelne, po venčení, umývam nohy môjmu psovi, a nemôžem pri tom použiť zubnú kefku, len vlastné ruky - lebo inak sa nedá.

_____________________________________________

Takže, kam teda patrí pes?

K domu, na dvor, do búdy? Alebo mu láskavo dovolíme aj pobyt v našich panelákoch, na našich sídliskách? My Nadľudia.

Odpoveď je ľahšia než si myslíme.

Pes patrí k človeku!

Patrí k tomu, kto si ho skrotil, kto si ho pripútal, kto ho vytrhol z jeho prírodných súvislostí a urobil ho na sebe závislým.

Patrí k tomu, kto v ňom vzbudil potrebu láskyplného dotyku, láskyplného vzťahu, dôvery, oddanosti.

Ten je povinný prevziať zodpovednosť! To predsa vedia aj líšky.

Len ľudia to aj 2011 rokov po Kristovi, častokrát, vôbec netušia a stále a dookola vzťahujú svoj dedičný hriech aj na týchto nemých tvorov.

A je absolútne nerelevantné, či dotyčný alebo dotyčná, ktorý/ktorá si obstarali psa, bývajú v dome, alebo v paneláku. Jednoducho, kakanice si treba po svojom psovi pozbierať! That´s all!

Ale niektorí ľudia to robiť nebudú, aj keby ste im oné papierové sáčky strčili rovno pred nos. Proste, nie!

A to je vina psov?

To je dôvod na debatu o tom, či psy patria tam či onam?

Ako sme si práve ozrejmili - je to dôvod na úplne inú debatu!

 

Tu končím prvú, poučnú, časť môjho zamyslenia.

Rozlúčiť by som sa možno mohla optimistickým zvolaním:

Zbieram, zbieraš, zbierame!,

ale ak nie tak, tak potom napríklad:

Do pošmýkania, priatelia!

_______________________________________________

Časť druhá: Dasty

Môj (náš) pes sa volá Dasty. Tu na blogu nie je neznámy. Minulý rok, tesne pred Vianocami (keď ešte nežil u nás doma), som sa vážne obávala, ako sa v došlých mrazoch bude vyvíjať jeho, vtedy neradostná, životná situácia. Volala som o pomoc do Slobody zvierat. Nemali čas - pred Vianocami.

9. januára tohto roku uplynul rok od Dastyho príchodu k nám domov. Pomohla nám k tomu zhoda viacerých, nemôžem uveriť, že náhodných, udalostí: Dasty sa stratil, nebolo ho, náhodou ho našli ľudia zo Slobody zvierat, tam som ho po týždni hľadania, už neveriac v zázrak, objavila ja. Oželela som jedny lepšie lodičky, zaplatila adopčné poplatky a .... Dasty už viac než rok žije u nás.

V podstate som to urobila z čisto egoistických a zištných dôvodov: nemusím sa nervačiť a trápiť, či má čo jesť, piť, či mu nie je zima, či nezamrzne práve túto zimu, či mu v tej búde nie je samému celý rok smutno, ako dlho bude ešte na tej reťazi uviazaný a tak podobne. Som v poho.

A tak už rok Dasty u nás žije svoj American dream - z ulice až do ...., no povedzme si to otvorene - až do mojej a synovej postele!

A jediné, čo v súvislosti s Dastym naozaj ľutujeme je to, že sme ho nemali doma od šteniatka.

 

Ilustračné foto - že fakt nekecám:

Náš Dastík:

dasty2.JPG

 

Moje ľudské dieťa a moje zvieracie dieťa:

dasty3.JPG

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?