Záludná otázka k hokeju

Autor: Zuzana Roy | 7.5.2011 o 15:54 | (upravené 8.5.2011 o 1:18) Karma článku: 6,89 | Prečítané:  1231x

Sobotné popoludnie, absolútna domáca pohoda. Dieťa číta. Už po druhýkrát Draculu od Barmana Stokera - ako si onoho času omylom, prešmyčkou, nazvalo autora. (A ktovie - možno aj mal Bram Stoker hotelovku?). Ja - v pauze medzi upratovaním - s nožničkami a pilníkom v rukách, pri manikúre, hlava ponorená do vlastných myšlienok a úvah, opäť rozmýšľam. Vyvenčený Dastík, konečne prestal dobiedzať a dožadovať sa neustáleho hladkania a škrabkania, dáva pokoj a drieme vedľa na kresle. Príjemné, pohodové, sobotné ... ticho.

Po chvíli, do ticha, dieťa kladie záludnú hokejovú otázku:

                    "A dneska, s kým ideme prehrať?" 

 

Nahrávku s výbuchom (vzájomného) smiechu nemám k dispozícii.

Nenahrávala som.

Smiala som sa.

__________________________

 

Už dávno to nie je o hráčoch. Môžeme im len poďakovať a poľutovať ich, že musia hrať a dohrať v tejto jame levovej. Už dávno je to o niečom úplne inom. Už dávno je v tomto štáte slovenskom, hokejovom niečo veľmi, veľmi choré a zhnité - ale počúva tu vôbec niekto Petra Šťastného?!

Ani IIHF nie, keď vysvetľoval, že bývalý ŠTBák nie je vhodný profilový charkter na predsednícky post čohokoľvek - v demokratickej krajine opúšťajúcej brehy komunizmu. Že (tento typologický profil) nemôže rozvíjať a budovať, keď bol zvyknutý, naučil sa, súhlasil s  - parazitovaním, vyciciavaním, životom na úkor iného.

Takýto osobnostný profil nemôže motivovať k skutočným víťazstvám. Jednoducho to nevie. Nevie, lebo netuší, že skutočné víťazstvá (aj v športe) sú o hodnotách, o nadšení, entuziazme, o prekonaní samého seba .... . Motivovať len tým, čo on dôverne pozná, teda hmotou a kariérou, nestačí. 

Skutoční víťazi sa rodia za inej konštelácie hviezd.

Musí to byť taká konštelácia, pri ktorej sa na prameni našej životnej, hokejovej, mentálnej, finančnej, rozhodovacej energie nebude rozťahovať žaba, ktorá tú energiu dusí a fatálne deformuje. A možno už aj zadusila.

Nepočúvame Petra Šťastného - už dávno.

A tak - zrejme to už prišlo. Museli sme spadnúť na hubu. Na samé (hokejové) dno. Úspešne sa k nemu blížime.

Nevadí, dno nie je koniec.

Dná bývajú aj (úspešným) začiatkom. Dá sa z neho už len pozviechať, dokonca niektorí hovoria o milosti začínať z bodu nula. (Mimochodom, dôležitá milosť!).

Takže, Dno -  určite áno! Dá sa z neho krásne povstať. Pozbierať sa.

Ale bez pravdivej a hlbokej sebareflexie a so žabou na prameni to určite nepôjde!

 

Ale počúva tu vôbec niekto toho Petra Šťastného?!

 

  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?