Žiarislav a Bytosti

Autor: Zuzana Roy | 19.10.2011 o 11:37 | (upravené 31.10.2011 o 22:26) Karma článku: 7,42 | Prečítané:  2086x

Na ich hudbu jazdím už vyše týždňa. A to v (mojom) prípade človeka odchovaného na (socialistických) povinných výchovných koncertoch, ktoré nám tak úspešne znemožnili vytvoriť si vzťah k vážnej či ľudovej hudbe, pri ktorej nám pravidelne naskakovala husia koža a hlásili sa pocity blízke depresii - možno pokojne zaradiť do kategórie zázrakov. Ale zázraky sa dejú, ako vieme. A tak už vyše týždňa žijem na ich hudbe. Znovu a znovu sa ňou nechávam očarúvať. Stále ešte nemám dosť. Dieťa je na tom podobne. Nastúpime do auta a vzápätí sa dožaduje: „ Mama, daj Bytosti!“

Prvýkrát som sa na nich bola pozrieť predminulú sobotu. Mala som už približnú predstavu o tom, kto je  Žiarislav (Miro Žiarislav Švický), a ľudia, ktorí sa spolu s ním, popri ňom, vedľa seba rozhodli žiť tradičným, našim slovanským predkom blízkym spôsobom: bližšie k prírode, zvieratám, manuálnej práci, sebestačnosti, nezávislosti, k pôvodnému ľudovému umeniu a duchovnej tradícii. V konečnom dôsledku bližšie k samému sebe.

Čítala som zopár textov jeho piesní, čo-to som počula od ľudí z môjho okolia. Vnútorne som mala pocit, že rozumiem, chápem o čom „to" asi je. Po sobotnom vystúpení, keď som „to" prvýkrát mohla vidieť naživo, keď som sa toho prvýkrát naživo dotkla, si myslím, že som sa nemýlila.

Je to o Podstate. O návrate k ľudskej podstate.

A je to aj o Duchu. O obnove, oživení  Ducha tam, kde  bolo (je)  - moderné, civilizačné Prázdno a Pusto. A keď píšem „o Duchu", nemám tým na mysli postavu zahalenú do bielej plachty vydávajúcu strašidelné zvuky napr. „hú, hú, hú".

__________________________________

Boli sme sa na nich pozrieť v hudobnom klube, kam tradične chodievame s priateľmi a našimi deťmi pozrieť si (ukázať deťom) rôzne hudobné žánre a sem-tam (keď to konkrétny hudobný žáner aj dovolí) aj si zatancovať.

V ten večer bolo plno ako už dávno nie.

Celý nasledujúci deň sa mi v hlave  prehrávali dojmy, obrazy, zvuky z predchádzajúceho večera. Spracúvala som videné, zažité. Rozmýšľala som: Čo s tým?,  Ako s tým (sama v sebe) naložím?

 

O čom to bolo? O čom to vlastne je?

O ľudovej hudbe? O návrate k tradícii, k historickým koreňom starých Slovanov, Slovenov?   

O  Eko-, Bio-živote v súlade s prírodou?

Je to o zdravom životnom štýle?  (fuj, príšerná floskula)

__________________________________

Ak ste nikdy nepocítili potrebu napr. objať strom, pritúliť sa k nemu, vnímať surovú prirodzenosť jeho hrubej, zvráskavenej  kôry, alebo ak ste nikdy nepocítili potrebu ľahnúť si do trávy a splynúť so Zemou, je možné, že tomu nebudete rozumieť. Rovnako - ak patríte k tým, ktorí nechápavo krútia hlavou nad tým, ako sa dnešný, moderný človek môže vzdať toho, čo vnímame ako výdobytky modernej techniky, či výdobytky modernej medicíny - bude vám to, zrejme, cudzie.

__________________________________

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide najmä o akýsi novodobý folklór (pre niekoho možno novodobý druh úletu). Napriek tomu si nemyslím, že návrat k tradícii, k historickému pozadiu je v ich prípade to primárne, určujúce. Tradíciu a nadväznosť na historické korene (a ich kreatívny posun k dnešnému človeku) vnímam ako cestu, spôsob. Len o folklóre a peknej ľudovej hudbe to, podľa mňa, určite nie je.

Je to veľmi radikálny, i keď v skutočnosti veľmi prirodzený, návrat k Podstate (človeka) cez návrat k jeho (v tomto prípade) slovanským koreňom, pričom v súvislosti s takto volenou cestou by pokojne mohlo ísť aj o korene indiánske, keltské, možno aj germánske, či vikingské - jednoducho, ktorékoľvek korene, ktoré v sebe obsahujú úctu a obdiv - k  Źivému. (úcta a obdiv vás potom vedú ďalej).

Podstata je vždy tá istá, ciest k nej je mnoho.

Cesta, pre ktorú sa rozhodli ľudia ako Žiarislav je cestou návratu k Podstate cez fyzickú a duševnú blízkosť a vedome vnímanú úctu k Prírode (Matke Zemi), cez vedomé vnímanie a prežívanie zázraku Stvorenia, zázraku Života (i Smrti) vo všetkých ich podobách, cez poznanie (vnímanie a načúvanie) múdrosti ľudského tela, ktoré „tak ako dokáže samo dýchať, dokáže samo, prirodzene i porodiť"* (čím som staršia, tým viac som o tom presvedčená), cez materiálnu sebestačnosť ohľaduplne čerpajúcu priamo z prírodných zdrojov - k duševnej nezávislosti a individuálnemu naplneniu vlastného života ....

..... až k možnosti vystúpiť z (pre každého individuálne) mŕtvych vzorov a vyprázdnených  matrixov.

___________________________________

Ľudová hudba Žiarislava a Bytostí

Pôvodne sa mi sem tlačili slová, že neviem, čím to je, prečo ma ich hudba tak veľmi oslovuje, ale nie je to pravda. Viem, čím to je. Povedala by som, že táto hudba je krytá. Nie je vyprázdnená, inflačná. Je krytá obsahom životov ľudí, ktorí ju tvoria - ich pokusom o (iste nie jednoduchý) návrat k Podstate.

Nie je to hudba ako koníček, záľuba, ako voľnočasová aktivita, či ako priestor, kde sa môžu stretávať chlapci a dievčatá. A už vôbec to nie je vyprázdnený folklór v (duchovne) vyprázdnenom priestore, ako si to pamätám a mám zažité z mojich socialistických, tínedžerských rokov.

Pre mňa osobne je táto hudba neskutočne vitálna - to je to správne slovo. Živá. Nádherne divoká, vášnivá, ale i meditatívna, dušu a hľadanie človeka oslovujúca. Je to hudba, ktorá povzbudzuje, potešuje, dokonca diagnostikuje - spoločnosť a nás v nej.

Je to hudba, ktorá čistí - vnútro vo vás, priestor naokolo.

 

Nuž, veru, nie je to už len o Aničke, Janíkovi, hájiku a komôrke.

Ej, veru nie!

 

Tak, načrime:

"Hraj hudbička!" ... divoká, vášnivá odpaľovačka (treba vydržať)

"Stúpaj, stúpaj!" ... diagnostická

"Bytosti Svargy"  ... impozantná

"Jarná"                ... nežne osviežujúca

"Tichá noc"          ... príjemne melodická

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?