reklama

Ako sme sa s pánom vrchárom pre psa posekali

To sa vám stalo takto. Jedného dňa doma, len si tak podaromnici hútam, vyhutujem, i takéto myšlienky-paskudy sa mi v hlave urodili: „Čo sa ty, Zuza" (to ako ja) „čo sa ty len po tom Západe obzeráš, po západných móresoch poškuľuješ, prehnitú západnú kuľtúru nekriticky obdivuješ?! Načim sa ti preonačiť, zraky na opačnú stranu uprieť, víkendové priority prehodnotiť, rodnú hrudu konečne spoznať i nové šoférske šikovnosti opáčiť!". Nenechala som sa paskuadami dva razy vynukovať, rozhodla som sa. A tak sme sa jedného novembrového podvečera, proti noci, do Veporských vrchov vybrali. Reku, panenskú prírodu užijeme, čerstvého vzduchu nadýchame, mestské kosti popreťahujeme, dostatok šípov a nový luk dieťaťu zadovážime a .... trocha lístia na zimu do podstieľky pre kozičky u Ladomíry a Žiarislava pohrabeme. Povedala som si, teda, „Ide sa!".

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)
Obrázok blogu
(zdroj: zdroj: internet)

Ešte posledný pohľad do zrkadla a ....

Zdá a mi to, alebo je to pravda? Cestička vo vlasoch sa mi nevdojak, akosi sama od seba viac do stredu posunula - akoby na starý, staroslovienský spôsob. Hm, hm - zaujímavé!

... a ide sa!

Tetka Darinka ešte stihli pripomenúť „A zober aj psa! Nech si užije!".

________________________

Za Bratislavou ešte posledný raz vytáčam číslo na uja vrchára do vrchárskeho penziónu, hlboko v horách, či, reku, na nás pamätá, aby sme mali na noc kam hlavu zložiť a neostali vonku divej zveri na pospas. Ja, dieťa a pes.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V telefóne sa mi ozýva príjemné, milé, priateľsky ústretové: „Nó?"

Chvíľu čakám, či ujo vrchár predsa len ešte voľačo nepridá, no nepridáva. Nuž, nečudo. Vrchári sú ľudia hôr a tvrdej práce, na samotu privyknutí, zádumčiví, neplytvajú rečami nadarmo.

Pekne pozdravím a pripomínam náš príchod, a že teda - prídeme aj so psíkom.

So psom?! V žiadnom prípade! Neprichádza do úvahy!

Ááách, nie! - vravím si v duchu a začína ma prepadávať trudnomyseľnosť.

Nechce sa mi márniť čas a mrhať silami handrkovaním o tak neprekonateľnej ťažkosti akou je menší pes v horskom penzióne, v dedinskom prostredí, hlboko v horách, tam, kde ... kto chodí dávať dobrú noc? Neviem, ale šeci tu spomínajú medvede.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nechcem sa hneď vzdať. Probujem, trochu sa s ujom vrchárom v reči popasovať:

Nič Vám neurobí, nič nepoškriabe, v noci pokojne spí, nešteká. A nie je ani veľký. Taký menší, stredný pes. - vyratúvam prednosti môjho štvornohého priateľa.

Nie, nie, nie!

(ani za boha! - ako zvykli šťavnato tu pod Tatrami naši otcovia i starí otcovia)

Pes nepatrí do bytu, patrí na dvor! - dostáva sa mi naučenia.

Začínam byť nasrdená, vtedy bývam zádrapčivá.

No, jasné, patrí na dvor a na reťaz, že?!

Som netušila, že v dedinskom prostredí budete mať taký problém ubytovať psa?! - podrypujem ďalej.

A Vy, čo si o nás myslíte, že my sme tu nejakí dedinskí burani?! - pajedí sa vrchár.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie, nemyslím! To Vy si myslíte, že ja si myslím! - neuľahčujem mu to, i keď ...

.... rozmluva ma akosi prestáva tešiť. Unavuje, vyčerpáva, potrebné sily uberá. Musím sa sústrediť na cestu. Je mi jasné, že (so psom) nepochodím, z ubytovania nič nebude.

OK! (rozumej: Nuž, teda dobre! )

Tak dovi. (rozumej: Do paroma s tebou!)

Nadurdená skladám a vzápätí si veru už aj myslím, čo si vrchár myslí, že si (o ňom) myslím.

A ešte aj to, že - bez flexibility, ej veru, nebude na tom našom Slovensku turistiky!

________________________

Ubytovanie sme našli o niekoľko málo kilometrov ďalej. Pre všetkých. Po štyroch hodinách cesty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

________________________

Hrabanie jesenného lístia, hore v hore, bolo fajn. Dávala som pozor, aby sa mi medzi listy nezamiešalo príliš veľa hrubých konárov či konárikov, ktoré by mohli v zime kozičky v stajni otláčať. Takto im na ňom v chlade isto bude útulne a teplúčko.

No a na budúce, úfam, ešte oprobujem aj to dojenie (kozičiek), na ktoré mi tentoraz už času nazvyš neostalo.

Zuzana Roy

Zuzana Roy

Bloger 
  • Počet článkov:  148
  •  | 
  • Páči sa:  9x

V posledných rokoch ma najviac oslovili myšlienky a knihy Anselma Grúna - nemeckého benediktína, a slovenských feministiek z ASPEKTu. Píšu o tom, kde nám to drhne (v živote) a ako z toho von. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáWaldorfská škola/škôlkaFoto: Waldorfská škola/škôlkaVšetkýmVerše bez veršovLetters to AnimusMôj pes DastyPríbeh našej láskyBudúci prezident - aký si?

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu