Ako sme sa s pánom vrchárom pre psa posekali

Autor: Zuzana Roy | 7.11.2011 o 1:25 | (upravené 30.1.2012 o 21:52) Karma článku: 5,82 | Prečítané:  1377x

To sa vám stalo takto. Jedného dňa doma, len si tak podaromnici hútam, vyhutujem, i takéto myšlienky-paskudy sa mi v hlave urodili:  „Čo sa ty, Zuza" (to ako ja) „čo sa ty len po tom Západe obzeráš, po západných móresoch poškuľuješ, prehnitú západnú kuľtúru nekriticky obdivuješ?! Načim sa ti preonačiť, zraky na opačnú stranu uprieť, víkendové priority prehodnotiť, rodnú hrudu konečne spoznať i nové šoférske šikovnosti opáčiť!". Nenechala som sa paskuadami dva razy vynukovať, rozhodla som sa. A tak sme sa jedného novembrového podvečera, proti noci, do Veporských vrchov vybrali. Reku, panenskú prírodu užijeme, čerstvého vzduchu nadýchame, mestské kosti popreťahujeme, dostatok šípov a nový luk dieťaťu zadovážime a .... trocha lístia na zimu do podstieľky pre kozičky u Ladomíry a Žiarislava pohrabeme. Povedala som si, teda, „Ide sa!".

 zdroj: internet

Ešte posledný pohľad do zrkadla a ....

Zdá a mi to, alebo je to pravda? Cestička vo vlasoch sa mi nevdojak, akosi sama od seba viac do stredu posunula - akoby na starý, staroslovienský spôsob. Hm, hm - zaujímavé!

... a ide sa!

Tetka Darinka ešte stihli pripomenúť „A zober aj psa! Nech si užije!".

________________________

Za Bratislavou ešte posledný raz vytáčam číslo na uja vrchára do vrchárskeho penziónu, hlboko v horách, či, reku, na nás pamätá, aby sme mali na noc kam hlavu zložiť a neostali vonku divej zveri na pospas. Ja, dieťa a pes.

V telefóne sa mi ozýva príjemné, milé, priateľsky ústretové: „Nó?"

Chvíľu čakám, či ujo vrchár predsa len ešte voľačo nepridá, no nepridáva. Nuž, nečudo. Vrchári sú ľudia hôr a tvrdej práce, na samotu privyknutí, zádumčiví, neplytvajú rečami nadarmo.

Pekne pozdravím a pripomínam náš príchod, a že teda - prídeme aj so psíkom.

So psom?! V žiadnom prípade! Neprichádza do úvahy!

Ááách, nie! - vravím si v duchu a začína ma prepadávať trudnomyseľnosť.

Nechce sa mi márniť čas a mrhať silami handrkovaním o tak neprekonateľnej ťažkosti akou je menší  pes v horskom penzióne, v dedinskom prostredí, hlboko v horách, tam, kde ... kto chodí dávať dobrú noc? Neviem, ale šeci tu spomínajú medvede.

Nechcem sa hneď vzdať.  Probujem, trochu sa s ujom vrchárom v reči popasovať:

Nič Vám neurobí, nič nepoškriabe, v noci pokojne spí, nešteká. A nie je ani veľký. Taký menší, stredný pes. - vyratúvam prednosti môjho štvornohého priateľa.

Nie, nie, nie!

(ani za boha! - ako zvykli šťavnato tu pod Tatrami naši otcovia i starí otcovia)

Pes nepatrí do bytu, patrí na dvor! - dostáva sa mi naučenia.

Začínam byť nasrdená, vtedy bývam zádrapčivá.

No, jasné, patrí na dvor a na reťaz, že?!

Som netušila, že v dedinskom prostredí budete mať taký problém ubytovať psa?! - podrypujem ďalej.

 

A Vy,  čo si o nás myslíte, že my sme tu nejakí dedinskí burani?! - pajedí sa vrchár.

Nie, nemyslím! To Vy si myslíte, že ja si myslím! - neuľahčujem mu to, i keď ...

.... rozmluva ma akosi prestáva tešiť. Unavuje, vyčerpáva, potrebné sily uberá. Musím sa sústrediť na cestu. Je mi jasné, že (so psom) nepochodím, z ubytovania nič nebude.

OK! (rozumej: Nuž, teda dobre! )

Tak dovi. (rozumej: Do paroma s tebou!)

Nadurdená skladám a vzápätí si veru už aj myslím, čo si vrchár myslí, že si (o ňom) myslím.

A ešte aj to, že - bez flexibility, ej veru, nebude na tom našom Slovensku turistiky!

________________________

Ubytovanie sme našli o niekoľko málo kilometrov ďalej. Pre všetkých. Po štyroch hodinách cesty.

________________________

Hrabanie jesenného lístia, hore v hore, bolo fajn. Dávala som pozor, aby sa mi medzi listy nezamiešalo príliš veľa hrubých konárov či konárikov, ktoré by mohli v zime kozičky v stajni otláčať. Takto im na ňom v chlade isto bude útulne a teplúčko.

No a na budúce, úfam, ešte oprobujem aj to dojenie (kozičiek), na ktoré mi tentoraz už času nazvyš neostalo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?