Pravicový volič nemá koho voliť. Má však koho krúžkovať

Autor: Zuzana Roy | 29.2.2012 o 11:31 | (upravené 29.2.2012 o 13:52) Karma článku: 6,03 | Prečítané:  1234x

Tá situácia je naozaj zlá. Napriek všetkému - prirodzená. Stále sa hľadáme. Obraz ľudí v politike je obrazom nás samých. Toho, ako my sami dokážeme stáť rovno, ísť rovno, efektívne selektovať získané know-how a presadzovať vlastnú víziu. Je obrazom toho, či sme vôbec pochopili čo znamená ísť rovno, čestne, pravdivo. Je obrazom toho, ako dokážeme prekonávať vlastný strach a napredovať s odvahou - nie ako absenciou strachu (M.S.Peck), ale s odvahou, ako poznaním toho, na čom môžeme stavať a ako možeme ustáť pravdu o nás samých. Každý individuálne.

Pretože pravda o nás samých je to jedniné, o čo sa v živote môžeme skutočne oprieť a z čoho môžeme vychádzať.

Ľudia v politike jasne ukazujú, že tomu vôbec nerozumieme. Netušíme o čom je reč, čo znamená, keď sa hovorí o pravdeo pravde o nás samotných a prečo je pre nás tak životne dôležitá.

Omnoho lepšie rozumieme tomu, prečo je pre nás tak "životne dôležitá" lož, podvádzanie, klamanie, konanie poza chrbát iných (napr. spolustraníkov), hľadanie barličiek a´la Kočner a pod.

Príliš dlho (i keď 40 rokov sa na prvý pohľad nezdá tak veľa) sme zakúšali, že jedinou cestou, ako prežiť, uspieť, je klamať, podvádzať, zapierať samého seba.

Strach, strach, strach - že stratím moc, že niečo neprehliadnem. Potreba istiť všetky strany. Potreba "istoty", že mám všetko pod kontrolou, že ma na ceste za cieľom nič neohrozí, nič ma neprekvapí. Istota, istota, istota (ako blízko máme k Ficovi) ... lebo na vlastnú vnútornú pravdu, na podvodmi nazahumusenú cestu, sa nedokážem spoliehať. Neviem to. Zatiaľ som to nespoznal, nikto mi takú cestu efektívne nesprostredkoval a ani netuším ako to na takej ceste vlastne "funguje".

Nezrelé, narcistické ego - potrebuje vyniknúť, nedokáže spoznať, kedy prišiel môj čas a je treba ustúpiť do úzadia, príp. len ustúpiť, úplne obyčajne priznať chybu, dať priestor iným, a na svojej vlastnej ceste - vykročiť ďalej.

(Prepraté) Prachy, prachy, prachy, limuzíny, bály - veď, čo iné by zo mňa zostalo, čím iným by som bol bez prachov - možno len pretekárskym chudáčikom?

A tam, kde sa aj začal rodiť pocit, že niekto o pravdu naozaj stojí, naozaj sa o ňu nekompromisne zasadzuje - vykľuje sa z vreca len šašo nepoznajúci zdravú, primeranú mieru a z hľadania pravdy je razom šaškáreň. Aké smutné, aký paškvil!

_______________________________________

Kým pravicový košiar sa zmieta v marazme, lebo sa stále hľadá, stále sa filtruje a môžeme teda dúfať, že ten proces možno nazvať dozrievaním, zrením a raz prinesie svoje kvalitné ovocie - ľavicový košiar, hrdý na svoju (pseudo)stabilitu - je v marazme podstatne horšom. Ten ani len netuší, čo znamená: hľadať sa (a že hľadanie je znakom napr. mentálneho zdravia). Ten len je. Stále ten istý, rovnaký, bez zemny, bez pokroku. Ten sa nevyvíja vôbec. Ten totiž o vývoj záujem nejaví. Ten má záujem len o istoty - istoty moci, vymenené za neexistujúce, dočasné istoty na úkor budúcnosti - napr. našich detí, ich slobody a tvorivosti. Cena za (pseudo)istoty býva vysoká - absentujúce poznanie zážitku vlastnej schopnosti budovanej prehlbovaním vlastnej slobody a životnej kreativity. 

Najlepšie istoty dáva diktatúra. Jasne vám vymedzí hranice a presne viete, na čom s ňou - nie ste.

_______________________________________

Pravicový volič má v týchto voľbách naozaj neľahkú, nezvávideniahodnú úlohu. A ak tú úlohu berie naozaj vážne je nútený - uvažovať. Klásť si otázky. A to je napokon - vždy dobré. Kladiem si ich aj ja a striedavo oblačno mám pocit, že nachádzam - nenachádzam odpovede, riešenia.

Áno, z pohľadu strán a ich vlastnej vnútornej celistvosti, integrity, naozaj nie je koho voliť. Naproti tomu, pravicový košiar, na rozdiel od toho ľavicového, či stredo-ľavého (teda SMER-u) ponúka viacero zaujímavých osobností, o ktorých je možné si myslieť, že majú šajn o tom ako efektívne spravovať túto krajinu a zdá sa, že nemajú problémy s vlastnou chrbticou. Tých sa, podľa mňa, oplatí krúžkovať. Ich krúžkovaním nebudem mať pocit premárneného hlasu a myslím si, že takýto - dostatočne zvážený a urobený krok - má svoj zmysel, prinesie svoje ovocie, svoju spätnú väzbu.

Bola som rozhodnutá voliť aj v týchto voľbávh SaS. Páčil sa mi ich nekompromisný postoj, považujem existenciu takejto strany v našom polickom spektre za dôležitú a vážim si odborný potenciál mnohých jej ľudí. Ale  - to, čo sa okolo nej (nepretržite) deje už asi do 10. marca nerozchodím.

Ak mám vlastnú víziu, dokážem kráčať rovno, priamo, transparentne voči sebe i okoliu (inými slovami - čestne) - nepotrebujem chodiť za ľuďmi ako je Kočner. Spätná väzba, o ktorú sa môžem relevantne oprieť, na ktorú môžem relevantne nadviazať, sa dostaví tak či tak - teda aj bez návštev u Kočnera.

(k tejto veci už len jedna doplňujúca otázka: ľudia, ktorí sa nedokážu opierať o svoju vútornú pravdu, by si asi mohli aspoň položiť otázku, aký bol čistý prínos akcie "Návštevy u Kočnera"? Inými slovami: stálo to za to? Bol to naozaj výnosný "biznis": drísty u Kočnera vs. potopenie vlastnej strany?!)

Toto nie je nováčikovská chyba. Toto je absentujúce poznanie toho, ako sa kráča rovno, transparentne, poctivo, so snahou zachovať si vnútornú integritu. Je to absentujúce poznanie výnosnosti tejto cesty. Len ekonomické vzdelanie, evidentne, na úspech v politike nepostačuje.

_________________________________________

Na záver moja voľba a možno inšpriácia pre nasledujúce voľby:

Na rozdiel od Vladimíra Palka ml., ktorého bytostne odpudzuje strana SaS, mne býva často fyzicky nevoľno z akcií KDH, jej fundamentálnych postojov, ktoré prvoplánovo berú ohľad na všeličo, len na samotného človeka nie.

Napriek tomu, budem teraz voliť - presnejšie krúžkovať, ľudí, ktorých si v tej strane vážim a oceňujem ich prácu:

Daniel Lipšic, Anton Marcinčin, Radoslav Procházka a Ján Fígeľ.

To sú moje štyri krúžky. Moja voľba pre nasledujúce obdobie.

 

A aj keď som teraz dlhšie pracovne mimo (Slovenska) deviateho sa pakujem, letím a desiateho volím.

Teda krúžkujem.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?