Dobre si pamatam ten brutalny sok, ked sa pravicovi volici vykaslali v jeden pekny jarny den na volby, uprednostnili nase lakajuce obchodne centra v presvedceni, ze „ved je to jasne, Kukan to vyhra" - a do druheho kola katapultovali politicku spodinu v podobe Meciara s Gasparovicom. Na ten sok nikdy nezabudem. A nezabudnem ani na to ticho, ktore v prvy pondelok po volbach vladlo vsade nakololo. Absolutne, mrtve ticho. Nie ticho pokoja, harmonie a (tichej) radosti. Ticho z omracenia, soku, z mrtva vsade naokolo. Zvolili sme duchovnu smrt a vedeli sme to. Citili sme to - pretoze vlastnu dusu neoklames.
________________________
V septembri roku 1998 som bola v porodnici. Termin porodu bol stanoveny na 21.9. a prekryval sa s terminom parlamentnych volieb. Velmi dobre som si uvedomovala v akom marazme sa od roku 1990 ako krajina nachadzame a zufalo som chcela aby sa to zmenilo.
Nechodila som v Novembri 1989 strngat klucami, mrznut na namestie, rozdavat letaky, zapajat sa do vsetkych studentskych akcii, ktore sme vtedy robili vkuse - den a noc, aby som sa nasledne ocitla v krajine ovladanej mafiou na takmer vsetkych urovniach. V krajine mafianskych vrazd, nevysetrenych kauz, zneuzitej politickej moci, skorumpovanej privatizacie a ekonomickej politiky okradajucej vlastnych obcanov, primitivnej, neodbornej a ludsky hlupej politiky na najvyssich miestach, v krajine hlupeho a vulgarneho Jana (Slotu), ktory, zial, nesiel do sveta ale zostal trcat tu na Slovensku.
Prilis vela zla koncentrovaneho v tak malej krajine.
Toto som nikdy nechcela. Pre seba nie a uz vobec nie pre moje dieta, ktore sa koncom septembra ´98 chystalo na tento svet.
Toto som mojmu dietatu, predsa, nemohla urobit.
Nemohla som sa len tak necinne pozerat na to, ako nam pred ocami, suverenne a bezostysne vulgarni a nenasytni ludia beru krajinu, ako nasu nekulturnost opravnene odmieta okolity svet.
Tych moznosti, ako moze tzv.bezny obcan prispiet ku kultivacii vlasnej krajiny nie je malo, i ked chapem a velmi dobre to poznam, ako zufalo malo a zufalo neucinne sa vam pri pohlade na pychu mocnych moze zdat to vase lopotenie sa na roznych dobrovolnickych akciach pri zachrane lesa, parku, pri podpore komunitnej nadacie, pri praci pre vase mesto, dedinu, komunitu, starych ludi, deti, postihnutych, prip. vas zufaly boj o alternativnu skolu, ked chcete do skoly viac ludskosti a zivotnej mudrosti ...
Su chvile, pri pohlade na pychu a silu mocnych, ked sa Vam to zda noazaj zufalo malo, zufalo neucinne a zbytocne a natiska sa vam ta odporna otazka, aky to ma vobec zmysel, ked vacsina kasle na to, vala si doma (zadky, prip. ine casti tela - kazdy podla seba), je kratkozraka a voli zlo, hlupost, vulgarnost priamo do parlamentu, prip.nevoli vobec a nedokaze vnimat ani svoju zodpovdnost za volbu zla svojm Nekonanim a Necinnostou!
_________________________
Este pred prichodom do porodnice som si na urade vybavila volicsky preukaz, kedze som vedela, ze nebudem volit doma. Nevolit pre mna neprichadzalo do uvahy. Nemohla som priviest svoje dieta do sajrajtu, proti ktoremu by som nebola byvala pohla ani prstom a teda nevyuzila aj moznost slobodne volit.
23.9.1998, dva dni po mojom porode, som sa kacacim krokom, ubolena, dozasivana (o prirodzenych porodoch som v tom case este nechyrovala) dokolisala do jedalne na nasom novorodeneckom oddeleni, kam volebna komisia dorucila urnu na listky.
Moja, vcelku namahava a zdlhava, priprava na odvolenie - posadit sa na posteli tak, aby to co najmenej bolelo, nahnut sa k nocnemu stoliku, vytiahnut z neho volebny preukaz a obciansky, zliezt s postele a odkracat do jedalne po tom, co sestricka oznamila prichod volebnej komisie, vzbudila pozornost aj u ostatnych kolegyn-mamiciek, ktore zrejme zijuc v ocakavani na volby pozabudli. Zacali sa zivo zaujimat o to, co robim, kam ze sa to chystam a tak pod. Prezradila som svoj umysel, ze ja si teda volby nenecham ujst, ved nech sa len pozru, co sa deje okolo, a ci toto je to, co sme chceli, a ze ide o vela (ako vzdy napokon), a ze ja mam preukaz a idem do jedalne VOLIT!
Bolo krasne sledovat, ako sa atmosfera zrazu zmenila. Zrazu chceli volit vsetky!
Pruser bol v tom, ze nemali volebne preuzazy. Nahlas sme rozmyslali a hladali riesenie, ci sa bude dat „len-tak" s obcianskym, alebo s pasom. Sestricka, ako rychlejsi spojenec medzi nami a jedalnou, nam vydatne pomahala problem odkomunikovat s volebnou komisiou, ktora nakoniec (zrejme aj s ohladom na vzniknute volebne nadsenie na oddeleni) suhlasila, takze napokon odvolili viacere mamicky.
Co vam poviem, bol to uzasny pocit, divat sa na to vsetko! A este lepsi pocit bol pocuvat vecer spravy z radia (uz v pohodlnej polohe lezmo), a v nich zacudovany a nechapavy hlas pani redaktorky Pravdovej, ktora nemohla prist na to, ako je mozne, ze si obcania znovu nezvolili toho uzasneho, fantastickeho boha - Vladka!
____________________
Moj syn ma dnes 15 rokov, politiku vacsinou intenzivnejsie vnima, len ked mamicka doma nadava na Fica, pripadne, ked spolu debatime o tom, preco Fico nie. V ramci predvolebneho osialu mi zvykne zreferovat ako videl najnovsie prelepene a prekreslnene Ficove bilbordy, a ktory z tychto kreativnych pocinov sa mu zdal najsmiesnejsi. Na internete si nasiel predvolebne diskusie a cuduj sa svete, celkom ho zaujali, najviac sa mu pacil Prochazka. V ramci (predvolebneho) surfovania objavil aj videa z parlamentu s akymsi Slotom a pytal sa ma, ci ho poznam, ze je to strasna prca pocuvat ho a divat sa na neho. Moje dieta si momentalne prehrava Slotu stale dookola a hlada nove a nove videa a ohromne sa bavi a absolutne nechape a zda sa mu to totalne nepravdepodobne a nemozne, ze takteto cosi vobec kedy sedelo v parlamente a prehovaralo k obcanom.
Takze, prosim, netvrdte mi, ze volit nema zmysel, ze mate pravo nevolit, cim sa v skutocnosti zbavujete zodpovednosti za zlo naokolo.
