Situácia je fakt podstatne lepšia - od kedy sme Vladka vo VOĽBÁCH, priatelia, vo VOĽBÁCH (!) - nebolo to dobrovoľné, poslali na nezaslúžený odpočinok do Elektry (najskôr sa mal, predsa, za svoje skutky zodpovedať).
- Gašparovič v pohode prežil desaťročie v prezidentskom paláci bez toho, aby mu niekto uniesol syna, dcéru, vnukov, či manželku a darčekovo zabalených ich v kufri zaparkoval niekde v Hainburgu pri policajnej stanici - ako nečakané prekvápko pre rakúskych policajtov
- čo si pamätám, tak ani zo SIS-károv po Vladkovi už nikto nevyletel do vzduchu vo svojom aute a kríže na Karloveskej ulici po Vladkovi už nepribudli
- v Dunajskej Strede je tiež akosi ticho, takemr nuda, žiadne mafiánske grupáky - žiadne hromadné popravy v reštauračných zariadeniach a pod.
- síce stále platí, že pokiaľ cestujeme na Západ od nás, stále sa ešte hanbíme za politickú (ne)kultúru, ktorá nám (stále ešte) vládne, ale aspoň sa máme kde a pred kým hanbiť. (Smerom viac na Východ by sme sa za uvedené hanbiť nemuseli, tam je to normálka). Po Vladkovi, nás prijali do EU, do NATO, možeme na Západ nielen na víkend, nakupovať, či na kúpalisko, ale dokonca aj pracovať. A hanbu možeme napokon kompenzovať Saganom, Cibulkovou, Kuzminovou, či vlastnou individuálnou usilovnosťou a schopnosťami, a aspoň tak za hranicami šíriť poznanie toho, že na individuálnej úrovni dokážeme byť národom veľmi schopným.
A keďže ja sama nemám nikoho, koho by som k voľbám mohla na dobrovoľnej báze "zviesť" (od slova - zvážať), tak sa pokúšam aspoň zviesť (od slova - zvádzať) Nevoličov.
Šak, čo iné ešte v limitovanej koži bežného občana môžem urobiť?!